VUT

Podívejte se na záznam live streamu   Přečtěte si můj příběh (pdf)

Před odjezdem

Treba začať vybavovať všetko veľmi skoro – od ledna, ak chcete ísť na pobyt od září. National University of Mongolia (NUM) mi odpísala na kontaktný email z ich stránky až po troch mesiacoch. Pracovníci na študijnom oddelení sú veľmi ochotní a vždy mi pomohli, len som niekedy musel písať viackrát alebo tam viackrát zájsť. Angličtina nebola najsilnejšia, ale všetko sa dalo vybaviť.

Všetky potrebné dokumenty, ktoré treba poslať do Mongolska vám napíšu, sú to napríklad:

1. Application form,
2. Medical form,
3. HIV test,
4. 2x kópie pasu,
5. 3x pasovú fotku.

Pre AIA som posielal:

1. vyplnený formulár s fotkou,
2. CV,
3. motivačný list,
4. detailný plán štúdia (aká škola, odbor),
5. odporúčací list od učiteľa,
6. absolvované predmety a diplom,
7. potvrdenie o štúdiu,
8. lekárske potvrdenie o spôsobilosti študovať v zahraničí,
9. kópiu pasu.

Je toho dosť, preto je treba to začať riešiť skoro.

Víza som si vybavoval v Prahe, ale dá sa aj vo Viedni. Mongolská škola, ktorá obdržala všetky dokumenty ich poslala na imigračné a tí kontaktovali ambasádu v Prahe, ktorá ma pozvala ku nim. Bude to trvať okolo jedného týždňa. Poistenie mám s platobnou kartou celosvetové, to som prikladal k vízam.

Ubytování

Ubytovanie bolo zabezpečené školou zadarmo (ružová budova): N.Sodnom+Ulaanbaatar+Mongolsko.

Izby sú po dvoch alebo troch študentoch – podľa šťastia. Miesto na oblečenie a osobné veci je dosť obmedzené, hlavne v izbe s troma ľuďmi. Internát (kolej) je starý komunistický štýl, ale ľudí z východnej Európy to myslím neprekvapí :)

Čo môže prekvapiť je to, že chýbajú návliečky (povlečení) na posteľ. Ja som nemal ani vankúš (polštář), a počul som o prípade, kedy sa chalan prišiel ubytovať v noci, a nemal ani paplón, takže spal prvú noc len prikrytý oblečením :D. Treba sa na to prichystať. Všetko sa dá kúpiť vo veľkých obchodoch alebo trhoch.

Zásuvky sú ako v EU. Kuchyňa je klasicky vybavená (umývadlo, rúra, šporák), treba si kúpiť/doniesť základné potreby na varenie. V sprche sa strieda studená s teplou vodou, niekedy nejde voda vôbec, preto odporúčam umývať riady hneď po dojedení – možno nepôjde voda ak ich budete chcieť umyť neskôr. To sa ale stalo len párkrát za semester, čiže to nie je veľký problém. Na chodbe je automat na teplú/studenú vodu čo je super, nepotrebujete kanvicu na čaj.

Vyzdvihnutie: na internát ma odviezol muž, ktorý čakal na letisku keď som doletel. Nehovoril Anglicky, a do poslednej chvíle som nevedel, či ma na letisku bude niekto čakať alebo nie. Síce sme sa e-mailom dohodli so študijným oddelením, ale nebolo to na 100%...našťastie tam bol.

Na internáte je Wi-Fi, ktorá je nanešťastie veľmi pomalá a niekedy vôbec nejde. Dáta sú ale veľmi lacné, ja osobne som mal Unitel kartu a vyšlo ma to okolo 30€ na celý semester.

Ďalší menší problém je, že po 23:00 nemôžete odísť ani prísť na internát. Dá sa to ale obísť, a ak ste kamarát s vrátnikom tak vám otvorí aj po tomto čase.

Práčky síce boli na internáte asi dve, ale systém akým fungovali bol zlý a aj keď som sa ho snažil zmeniť, pohorel som. Treba si vypýtať kartu u vrátnika za 2000T (karty často nie sú takže treba to skúšať už tak 2 dni pred tým ako potrebujete prať) a potom ísť ku práčke, pípnuť kartou a čakať kým pôjde voda – až potom dajte prášok. Niekedy karta nefunguje a keď už tam máte prášok tak...šach mat :D Keď som odchádzal práčky nefungovali čiže ľudia prali v rukách. Práčovňa v meste (za 8000T).

Vytvoril som Facebookovú skupinu pre tento internát kde môžete písať dotazy alebo organizovať akcie: https://www.facebook.com/groups/454654231711659/

Studium

V Mongolsku som bol 5 mesiacov na zimný semester školského roku 2018/2019 a študoval som na „School of Engineering and Applied Science” inžiniersky odbor „Computer Networks” v Anglickom jazyku. Moje štúdium bolo veľmi odlišné od väčšiny ľudí, nakoľko som nehovoril ani slovo Mongolsky a nešiel som do Mongolska za účelom študovať Mongolský jazyk. Je to síce boj ale dá sa dohodnúť s ľuďmi v meste aj v škole po Anglicky, alebo len ukazovať rukami + Google Translate.

Keďže VUT potrebovalo 18 kreditov na semester a na mojej fakulte neponúkali toľko predmetov v Angličtine, zapísal som si aj v „School of Arts and Sciences“ Francúzštinu a Angličtinu. Treba sa dohodnúť s učiteľmi, ktorí sú veľmi ochotní a radi pomôžu zahraničným študentom.Na väčšine inžinierskych predmetoch som bol sám v triede, takže som mal individuálny prístup. Učitelia väčšinou meškali (niekedy aj dve a pol hodiny), a po príchode bez ospravedlnenia začali hodinu. Systém výučby je totožný ako v Česku, až na mierny „nádych Mongolska“ (meškanie, zlá organizácia, pomalé vybavovanie). Vyučovacia hodina trvá 1h30m a prestávky sú 10 minút. Angličtina učiteľov bola na dobrej úrovni a tým že ste zahraničný študent, chcú sa s vami kamarátiť a rozprávať – nielen učitelia, celkovo všade všetci. Niektoré predmety som mal v Mongolčine s Mongolmi ale skúšku som písal v Angličtine.

Finance

Letenka tam ma vyšla 13000 CZK, ktoré preplatila škola – bolo treba doložiť výpisy z účtov a lístky. Víza boli 60€. Spiatočná cesta ma vyšla na polovicu – išiel som autobusom do Ulan-Ude, potom vlakom cez Rusko 4 dni Transsibírskou magistrálou do Jekaterinburgu a odtiaľ som letel domov.

Internát bol zadarmo.

Ceny jedla boli približne 20-30% menšie ako u nás. Doprava: autobusy cena vždy rovnaká kamkoľvek v meste – 500T. Taxi – väčšinou okolo 1200T za kilometer.

Štipendium vyplácali každý mesiac. Bolo to približne 180000 MNT. Najprv to vyplácali v hotovosti (pripravte sa že nezavriete peňaženku keď vám to dajú v bankovkách po 5000) a neskôr prešli na posielanie na účet. Toto štipendium vám nepokryje všetky náklady, ale je pekné dostať aspoň niečo.

Peniaze som zamieňal v banke priamo v Mongolsku z EUR do MNT alebo som vyberal z bankomatov.

Volný čas

V Ulánbátare nie je moc možností na kultúrne vyžitie. Počas zimy tam býva aj -40°C, takže sa vonku moc nezdržujete. Väčšina voľnočasových aktivít zahŕňa pitie alkoholu, ale dá sa nájsť aj niečo iné. Študenti väčšinou spia alebo sa učia, takže je niekedy ťažké nájsť niekoho na trávenie voľného času. Dá sa chodiť do múzeí alebo na prechádzky na okolité kopce alebo do „ger districtov“ na nahliadnutie na iný životný štýl ľudí. Kluby na párty sú napr. ZU alebo Choco ktoré sú síce drahšie 20000 MNT za vstup, ale je menšia pravdepodobnosť že sa pobijete. V lacnejších kluboch ste terč pre Mongolov, ktorí sa napijú a chcú sa biť (pozor na žiarlivých mužov ak sa rozprávate s Mongolskou ženou, ak ste ale zahraničná žena, tak je v poriadku rozprávať sa s Mongolom).

V noci je možné že vás niekto chytí a bude vás chcieť zbiť, alebo len bude chcieť peniaze, je to ale malá pravdepodobnosť, skôr sú ľudia priateľský ale ako vidia cudzinca, vidia aj peniaze. Stačí sa naučiť pár fráz po Mongolsky a vysvetliť čo tam robíte, alebo utekať.

Nájsť lokálnych študentov sa dá cez zoznamovacie aplikácie ako Tinder alebo TanTan. Domáci sa s vami chcú kamarátiť, problém je že sa hanbia (stydí se) alebo je silná jazyková bariéra. V podstate ste ako cudzinec celebrita, a ľudia na vás stále pozerajú. Ak si nájdete dobrých kamarátov, budú vás často pozývať von alebo ku nim domov.

Univerzita organizuje pár výletov pre zahraničných študentov. Pozor ale na to že často dajú vedieť tak deň dopredu takže sa vám môžu zmeniť plány veľmi rýchlo.

Môžete tiež byť dobrovoľník v Caritas Czech Republic, kde som pracoval aj ja. Dostával som štipendium od Mongolska a študoval som tam zadarmo, tak mi prišlo vhodné pre nich tiež niečo urobiť a vrátiť im to takouto formou + je to dobrá skúsenosť do života pracovať pre NGO. Kontakt: jana.zilkova@charita.cz